Moja tesná výhra nad Covidom19 až v predĺžení
Dnes sú to 3 týždne, čo mi vyskočila teplota na 38°. Už som vedel na 100%, že som to kúpil, pretože v sobotu 3.10.2020 bola dcéra pozitivne testovaná na Covid19 (PCR test). Postupne sme boli pozitívne testovaní doma všetci, manželka bola v pondelok 5.10.2020 a ja v utorok 6.10.2020. Výsledok mi prišiel skôr ako manželke.
V ten deň na mojom odbere som sa cítil celkom OK, ešte som vravel doma, že už sa to láme. K lepšiemu. Opak bol pravdou. Teploty okolo 38° v stredu neustupovali, pomáhal Paralen. Jednoucho sa dajako dalo. V piatok 9.10.2020 už prišli 39-ky. Halucinácie, zlý spánok. Manželka kontaktovala 155-ku. Konzultácia s lekárom. Vraj bývajú aj takéto vysoké horúčky, že treba vydržať. Tak som držal. Zvyšok piatka bezo zmeny, len sme navýšili, zdvojnásobili dávky Paralenu na základe doporučenia lekára zo 155-ky.
Na sobotu 10.10.2020 si už veľmi nespomínam, manželka ma nútila čosi jesť, že to nejaký čínsky lekár doporučuje. Bolo mi na zvracanie, jedol som iba ovocie a najakú jablčnú presnídavku a nalieval sa litrami čaju. Ten pocit na zvracanie bol najhorší. Čuch som nestratil a vždy som cítil, že čo sa doma varí (pečie).
V nedeľu 11.10.2020 horúčky neustupovali vôbec, Paralen nezaberal. Opäť kontakt na 155-ku, prišli chlapci z RZP v skafandroch, niečo sa pýtali, vyžiadali si zdravotnú kartičku. Dievčatá mi nachystali kufor s vecami na oblečenie. Bože, to je zlý sen, som si pomyslel, to je omyl, veď ja som športovec. Stačí mi niečo dať a to prejde.
So zapnutou húkačkou RZP cez mesto na Kramáre, klinika infektológie a geografickej medicíny LFUK, SZU a UNB pre dospelých.
Hodinový kolotoč tisíckrát v živote položených otázok: vyška,
hmotnosť, ci močim bez pálenia, či býva stolica...prehmatanie brucha, meranie
tlaku. Či fajčím a či pijem a koľko. Opäť PCR testovanie, neriešil som to, odovzdal som osud zdravotníkom. Vyzlečenie civilu, oblečenie sa do jednorázoveho nemocničného oblečenia s čiapočkou. Osobne veci do vreca, doprovod na izbu, vysoká teplota pokračuje. Prišla
sestra v skafandri, zaviedla mi kanylu. Niekto prišiel a priniesol mi suchú večeru a čaj, žalúdok stále štrajkoval. Pocit zvracania zostáva. Mám so sebou nejaké ovocie (banány a jablká). Na stolíku mám čaj a so sebou 1,5 fľašu minerálky. Myslím, že je dôležité dostať do seba veľa tekutín.
Noc pretrpená s horúčkou 38,3°C, na stolíku mi nechali nejaké tabletky, dal som si jednu, neskôr zabrala, nad ránom som zaspal. Prišla sestra v skafandri, meria mi teplotu cez čelo, vraj nemám teplotu. Prebieha odber krvi. Robte si so mnou čo len chcete.
Nechuť k jedlu pokračuje aj tak, doniesli mi raňajky, hryzkám do červenej papriky, nič viac by som nezvládol. Dopoludnia prichádza nejaký mladý lekár v skafandri. Meria mi tlak, popočúva ma, pozrie nohy, či neopúchajú, žiadne také príznaky. Obligátne otázky k stolici a moči. Pýtam sa na nejakého primára. Tak neviem, asi nejaká záhadná osoba. Nikto nič nevie. Nikto nie je kompetentný mi niečo povedať. Tá absencia informácií mi vadí najviac.
Dopoludnia prichádza ďalši lekár na RTG vyšetrenie. Má so sebou kombajn, pod
hrudník mi dáva dosku na snímok. Presne uloženie, pokyny na zadržanie dychu. Snímkovanie, výsledok neviem, neviem vlastne nič.
Výsledok RTG z 12.10.2020 v prepúšťacej správe
O 13 hodine prichadza sestra so skafandrom (vsetci ku mne takto chodia). Antibiotiká (https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/ceftriaxon-sandoz-2-g-849321.html ) priamo do žily, toto absolvujem prvy krát v živote. Ostrým okom sledujem, ako mi to steká cez hadičku do žily. Už to dotieklo, kde sú, ved sa mi tam dostane vzduch. Či nie?
Príde sestra, poodpája. Dlho nič sa nedeje, žiadna úľava, dajako zaspím, ani neviem kedy presne.
(ležím na izbe č.333)O 16 hod mi volajú z domu, tuho som spal. Prvy moment-bože veď ja som celý mokrý, nepociťoval som teplotu. A aj ten záhadný odpor k jedlu zmizol, neviem teda, naraz toľko radostných novín. Večeru - uvarené cestoviny len krátko zapečené s nastrúhanou mrkvou a uhorkový šalát som zjedol bez zaváhania. Neslaná a beztuková diéta. Som rád, že po dlhej dobe som schopný "normálne" jesť.
Večer som si zapol tablet, do vtedy ma nic netešilo. Večer mi
volala lekárka na moju žiadost. Bola to službu konajúca lekárka, zrejme tam ako
som začínal vstup. Že majú príjem, že len krátko môže so mnou hovoriť. Na nič mi nevedela odpovedať, len to, že mám Covid19 (to som vedel už od dávno).
Potenia postupne pokračovali aj v ďalšie noci, matrac bolo treba vždy pretočiť. Plocha, na ktorej som ležal niekto akoby polial vedrom vody. Prikrývku treba nechať vysušiť, na izbe bolo dosť teplo (až priveľmi), stále som mal otvorené okno. Každé moje tričko (nemocničné som vyzliekol) malo snáď liter vody.
V stredu 14.10. 2020 ráno 5:32 som mal takto rozmočene prsty z vlastného potu. Zľakol som sa, že či sa nemením na jaskynného hobbita Smégola.
V sobotu 17.10.2020 mi moje dievčatá poslali kurací rezeň, ovocie, minerálku, pribinačky. Božinku, veď sa cítim ako kráľ. Aj NB som dostal, s tabletom to nie je ono.
V pondelok ráno 19.10.2020 o 5 ráno odber krvi, šikovná sestra, ani som to nevnímal. Opäť prichádza RTG lekár asi o 9 hod. ráno, doska pod hrudník. Ešte infúzia do žily s ATB (naposledy). Dlho sa nič nedeje. Tak nie, dnes to nebude. Tak hádam zajtra v utorok 20.10.2020.
Mám protilátky a nie som infekčný. Som vlastne "zaočkovaný". Prepustený do domácej liečby (na doliečenie) dňa 20.10.2020. Zápalové procesy v pľúcach boli zlikvidované antibiotikami. Vírus bol zlikvidovaný organizmom. Zápal pľúc bol eliminovaný antibiotikami, tie neslúžili na likvidáciu vírusu Covid19, nepomáhajú priamo na vírus. Po internete kolujú zvlaštne filozofické otazky, že keď bol niekto pozitívne testovaný, ale neochorel, kde je teda ten záhadný vírus? Tak im to treba trpezlivo vysvetlovať ako 3 ročným deťom, nie každý rýchlo chápe. Takže buď máte príznaky, napr. ako ja, alebo aj žiadne. Ale je roznášač, je infekčný. Niektorí to akoby prechodia, samozrejme musia byť doma a nesmú medzi ľudí, aby to nešírili (napr. na svadby na Oravu). Organizmus sa s tým vysporiadava, zabíja vírus a postupne sa vytvárajú protilátky.
Od 2.10.2020 mi padla hmotnosť z 84,0 kg na asi 80,0 kg. S hmotnosťou som sa vrátil nazad 14 rokov. Škoda, že aj v inom som neomladol.
Doma som sa nevedel ani oholiť, takto som ešte nevyzeral. Nešlo to dolu so žiletkou, stále sa to zapchávalo. Foto je z dopoludnia utorka 20.10.2020 (deň prepustenia).
Záver: Mal som potrebu napísať o mojej osobnej skúsenosti s Covidom19. Kôli popieračom, srandistom, zľahčovačom a spochybňovačom. Ďalej to patrí politickým diletantom, čo burcujú ľud k akémusi povstaniu proti čipovaniu a 5G vysielačom. Adresujem to odborníkom na všetky odbory, špecialistom na všetko a jasnovidcom akékoľvek typu, starejším "Imrom" z Oravy (Covidový taneček), Kysúc a východného Slovenska. Špecialistom na výživu, infektológiu a sprisahania, ktorý v sebe z ničoho nič objavili zvláštne schopnosti vidieť do tej problematiky s Covidom19 úplne jasne. Len vraj sa ich nemáme pýtať nič, ale vraj to vedia na 100%, že to tak je a je to celé podvod.
Osobná skúsenosť je neprenositeľná. Som športovec, 57 ročný. V karpatoch dám na MTB od 45-55 km. V zime, resp. od októbra do marca na kolobežke 1800 km spolu. To je ako keby ste nabehali asi 900km. Nefajčím, jem veľa ovocia a zeleniny. Pijem iba víno s mierou. Maximálne 3 dcl. Vyhýbam sa konzervantom, údenému, párkom a podobným urýchľovačom do truhly. Nejem keksíky s obsahom palmového oleja (iné na trhu nekúpite), upcháva to cievy.
Apropo, aby toho nebolo málo. V piatok 23.10.2020 ma začalo škriabať divne v hrdle. Mám nejaky slabší typ angíny, jazyk a mandle pokryté bielym povlakom a mám predpísané antibiotiká od soboty 24.10.2020: https://www.adc.sk/databazy/produkty/detail/penbene-1-5-mil-iu-609801.html
Dušan
super ,ďakujeme
OdpovedaťOdstrániť